Slovensko-maďarským hraničným priechodom Domica-Aggtelek sme sa v ranných hodinách dostali na územie Maďarska. Keďže sa obidve krajiny nachádzajú v schengenskom priestore, prechod opustenou budovou hraničného priechodu prebehol bez akéhokoľvek zastavenia. Dvojjazyčné názvy zo slovenskej strany pohraničia sa zmenili na pomenovania čisto maďarské. Rýchlokurz maďarčiny v autobuse sotva stačil na osvojenie si základných fráz a fonetiky.
Po pár sto metroch od hranice sme sa ocitli pri najväčšej atrakcii Aggteleckého krasu - jaskyni Baradla.
Národný park Aggtelek je rozsiahla krasová oblasť, ktorá je pokračovaním Slovenského krasu. V roku 1995 sa stal súčasťou Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Návštevu jaskyne sme si vopred dohodli spolu s česky hovoriacim sprievodcom. Pri kupovaní vstupeniek sme sa však dozvedeli, že o nás nič nevedia a podľa ich plánovača vo forme stolného kalendára sme mali prísť o týždeň neskôr. Neostávalo nam nič iné, iba sa vybrať s maďarsky hovoriacim sprievodcom a anglickou brožúrou na vyše hodinovú prehliadku jaskyne, ktorá patrí medzi najvýznamnejšie nielen v tejto oblasti, ale aj v celej Maďarskej republike.
Sprístupnená bola od roku 1920 a elektrifikácia sprístupnenej časti bola zavedená v roku 1935. Tento unikátny jaskynný systém o dĺžke necelých 25 km je prepojený s jaskyňou Domica na Slovensku.
V ponuke mali 3 typy okruhov prehliadky jaskyne. Takzvaný "krátky okruh" , ktorý sme absolvovali, bola približne hodinová túra na úseku 1 km a krátke počúvanie hudby v Koncertnej sieni. Na "dlhý okruh" (5h - 6,7 km) a "špeciálny okruh" (maď. retek-ági) je potrebné byť starší ako 10 a 14 rokov a vypožičiať si výstroj za symbolických 1000 HUF. Vstupné do jaskyne sa pohybuje v rozmedzí od 2000HUF až po 7000 HUF v závislosti od toho,ktorý okruh si vyberiete.
Už po pár metroch po vstupe nám jaskyňa začala dávať najavo, kto je tam pánom. Vápencových útvarov z obdobia triasu pribúdalo a rovnako tak aj veľkosť jednotlivých siení, ktorých výška dosahovala miestami úctihodných 80 m.
Narozdiel od slovenských jaskýň, s ktorými mám skúsenosti, ma potešil fakt, že fotenie v priestoroch jaskyne bolo bezplatné. Maďari krasovým útvarom a zátišiam priradili rôzne mená a názvy. Počas celej trasy jaskyňou nás sprevádzali aj ligotavé jazierka, v ktorých som márne hľadal malého mloka Axolotla mexického. Tento malý živočích dýcha žiabrami a dožíva sa až 25 rokov. Možno ho pri návšteve tejto jaskyne uvidíte práve vy.
Axelotl mexický
Minerály prítomné vo vápencovom masíve okysličujú a sfarbujú kvaple. Vďaka železu dostávajú odtiene žltej, ružovej až červenej farby ako je to vidieť na tejto fotografii približne 1,5 m vysokého stalagmitu.
Vrcholom celej prehliadky bola monumentálna Koncertná sieň, v ktorej pre nás pripravili krátke hudobné a svetelné predstavenie, ktoré neohromilo iba nás, ale aj spiacich netopierov, o ktorých v jaskyni Baradla nieje núdza.
Z informačného letáku som sa dozvedel, že túto sieň je možné prenajať na príležitosť sobáša za 50 000 HUF. V jaskyni sa liečia problémy dýchacieho ústrojenstva, čo napokon pocítite na vlastnej koži pri východe z jaskyne.
Z Národného parku Aggtelek sme sa presunuli smerom na juh pozdĺž rieky Sajó až do tretieho najväčšieho mesta Maďarska - Miškova (maď. Miskolc). Mesto má takmer 180 tisíc obyvateľov a je centrom Boršodsko - abovsko - zemplínskej župy.
V popoludňajších hodinách mesto žilo čulým ruchom a zaparkovať náš autobus v pomerne úzskych uličkách centra bolo obtiažne. Prehliadku mesta sme začali na Námestí republiky, z ktorého sme sa centrom mesta chceli dostať na vyhliadkovú vežu nad mestom.
Maďarský patriotizmus až nacionalizmus vomne zanechal hlboký dojem, pretože z drvivej väčšiny budov viali maďarské vlajky. Bohužiaľ, niektorí maďari dodnes hrdo nosia tričká a nálepky na autách s obrysom územia bývalého veľkého Uhorska, na ktorom Slovenskom prechádza červený pás maďarskej vlajky.
Hlavným námestím sa premávali historické električky, ktoré sa stali terčom našich fotoaparátov.
Dlhou uličkou v centre ktorej sa hrdo týčila do výšky socha Lajosa Kossutha sme sa dostali až ku gotickému kalvínskemu kostolíku so zvonicou, od ktorého sme približne pól hodiny stúpali na vrchol kopca Avas, kde bola spomínaná rozhľadňa a TV vysielač s 52 m vysokou rozhľadňou, z ktorej sme mali výhľad na mesto ako na dlani.
Lajos Kossuth
Miskolc
Z Miškova sme sa vydali na 62,5 km dlhý úsek do dedinky Hortobágy, ktorá je vstupnou bránou do Národného parku Hortobágy, ale o tom až v ďalšej časti.